História pôstu

Pôst v krestanstve

Podľa katolíckeho lexikónu pôst je činom cnosti striedmosti:

  • v širšom zmysle -  sebazaprenie vyplývajúce z morálnych úvah; zdržiavanie sa pôžitkov;
  • v užšom zmysle – skrotenie pudu sebestačnosti v jedení a pití.

V Starom zákone sa pôst viackrát zobrazuje ako najúprimnejšia forma kajúcnosti a pokánia. Jeho cieľom je povzniesť dušu zdržiavaním sa pôžitkov a vyjadriť ľútosť nad previnením, naučí nás pestovať pokoru a upozorní nás, že sa k Bohu nemôžeme priblížiť nadutou pýchou. Podľa učenia Biblie pôst posilňuje modlitbu. Počas pôstu sme bdelší a otvorenejší k duševnej skutočnosti, pred Bohom, pre Božiu dušu. S plným žalúdkom si môže modlitba navliecť samoľúby charakter.

Daniel sa postí tri dni, aby pochopil význam kráľovho sna. Mojžiš sa postil 40 dní pred tým ako dostal Desatoro.

Ježiš Kristus začal svoje verejné učenie 40 dňovým pôstom a od začiatku varoval pred vonkajším pôstom, ktorý sa sústreďuje len na zrieknutie sa jedla:

„A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. “ (Mt 6, 16-18)

V horskom kázaní spomína medzi jedinečnými úlohami aj príspevok, modlitbu, odpúšťanie a pôst. Ak tieto činnosti vykonáva človek správne, Boh nemešká s odmeňovaním.

Púštni duchovní (egyptský prakresťania) sa stravovali len raz za deň a učili nasledovne: „Ak chceš vykonať také sebazaprenie a pôst, ktorý sa páči Bohu, zdržiavaj sa všetkých zlých slov, všetkých zlých ohováraní, všetkých posúdení a nevšímaj si zlomyseľné reči. Očisti svoje srdce od všetkých nečistôt tela a duše, od hnevu a závisti. “

 

Evanjelium Esejských obsahuje tieto dôležité myšlienky:

Neporozumiete už slovám života, pretože ste v smrti. Temnota zakalila váš zrak a vaše uši zapchala hluchota. Lebo ako vám vravím, nepomôže vám dumanie nad mŕtvymi písmami, ak svojimi činmi popierate to, čo bolo napísané. V pravde vravím vám, Boh a jeho zákony nie sú vo vašich činoch. Nie sú ani v rozmarnosti, ani v opilstve, ani v nedbalom živote či v žiadostivostiach; ani v túžbe po bohatstve, ani v nenávisti k vašim nepriateľom. Pretože všetky tieto veci sú nesmierne vzdialené od pravého Boha a jeho anjelov. Všetky tieto veci pochádzajú z ríše tmy a pána všetkého zla. A všetky tieto veci nesiete sami v sebe. A preto k vám nemôže preniknúť Slovo a moc Boží, pretože vo vašom tele a duchu býva všetko možné zlo a nečistota. Ak chcete, aby sa k vám dostalo živé Slovo Božie a jeho moc, tak nešpiňte svoje telo a svojho ducha; lebo telo je chrám Ducha a Duch je chrám Boha. Očistite preto chrám, aby v ňom Pán chrámu mohol bývať a obsadiť si svoje miesto, ktoré je pre neho hodné. A pred všetkými pokušeniami svojho tela a ducha, ktoré prichádzajú od Satana, sa stiahnite do ochrany nebies. Obnovte sa a postite sa. Pretože vám hovorím, že Satan s jeho mučeniami môže byť premožený len pôstom a modlitbou. Zostaňte sami a postite sa a neukazujte svoje postenie žiadnemu z ľudí. Živý Boh to uvidí a veľká bude jeho odmena. A prídu anjeli vašej matky zeme a budú vám slúžiť. V pravde vravím vám, keď sa nebudete postiť, nemôžete sa nikdy oslobodiť z nadvlády Satana, ani zo všetkých chorôb, ktoré zapríčiňuje. Postite sa a modlite sa vrúcne a hľadajte silu živého Boha pre svoje uzdravenie. Počas postení sa vyhýbajte ľuďom a vyhľadajte Matku Zeme, lebo kto hľadá, nájde. “

 

Avšak pôst nie je len kresťanská tradícia. Objavuje sa takmer v každom náboženstve.

Pôst patrí medzi piatich pilierov islamu. Moslimovia sa postia 30 dní. Počas tejto doby veriaci nesmú jesť, piť, fajčiť alebo zažiť nejaký pôžitok od východu Slnka až po jeho západ. Cieľom ramadánu je, rovnako ako pri kresťanskom pôste, telesné a duševné očistenie, zdržiavanie sa materiálnych vecí, viac času venujú zamýšľaniu, modlitbe, odpusteniu a opusteniu zlých myšlienok. Obdobie ramadánu sa vždy mení, pretože islamský kalendár sa odlišuje od nášho, teda ramadán je každý rok približne o 11 dní skôr ako v predchádzajúcom roku.

 

budhizme existuje niekoľko pôstov, ktoré sú buď zo zdravotného alebo zo špirituálneho dôvodu. Väčšina mníchov už po obede neje a trvá to až do rána nasledujúceho dňa. Budhista Bódhidharma predtým ako založil zen-budhizmus a vypracoval základy Shaolin Kung Fu taktiež dlho meditoval a postil sa.

 

V stredoveku Japonci nejedli vo svojich kostoloch niekoľko týždňov, pretože verili v obrovskej sile pôstu. Japonský mních, Usui Mikao, po tom, čo sa niekoľko týždňov postil a meditoval vyvinul cvičenie reiki.

 

Indickí jogovia a americkí Indiáni sa postili, aby dokázali riadiť svoje telo a aby sa ich duša osvietila. Šamani indiánskych kmeňov sa museli postiť, aby dokázali nadviazať styk s nadprirodzenými silami.

 

U Druidov bol pôst taktiež súčasťou zasväcovania. Juhoafrickí zulovia tvrdia, že iba pôstom dokážu „vidieť tajné veci“. Čarodejníci austrálskych domorodcov majú dlhé pôsty, aby vyvolali magické sily.

Mahátma Gandhi povedal: „Čo znamená zrak pre vonkajší svet, to je pôst pre náš vnútorný svet.“

Staroveké grécke filozofické školy očakávali od pôstu predovšetkým očistenie ducha. Platón a Aristoteles sa taktiež pravidelne postili. Pytagoras vyžadoval od svojich učencov 40 dňový pôst pred tým, ako ich zaviedol do svojich okultných filozofických učení. Starovekí Sýrania sa postili raz do týždňa. Starovekí Rimania dúfali, že prostredníctvom pôstu spoznajú tajomstvá bohov.

 

Pôst používajú aj jasnovidci žijúci na Západe, aby ich špirituálna sila zosilnila. Ruediger Dahlke považuje pôst skôr za psychoterapiu ako za telesnú liečbu: „Takisto ako všetky telesné liečby, aj pôstnu psychoterapiu vedie náš vnútorný lekár, nezávisle od toho, či v to veríme alebo nie. V prípade, že v to veríme a úmyselne sa voči tomu otvoríme, ešte nádhernejšia cesta sa objaví pred nami. Obrovskou výhodou vnútorného lekára je, že sa nikdy nemýli, vždy v presnom čase a v poradí sa zameriava na usadeniny a uzliny v našom tele a duši, nevyžaduje od nás ani príliš málo, ani príliš veľa, pretože nás pozná viac ako my seba samých. Pôst, pomocou ktorého sa všetky možnosti stanú vedomým, nás dokáže viesť po naozaj dlhej ceste.